reklama

14. marec 1939 – vznik prvej Slovenskej republiky. III. časť

Po audiencii u Hitlera a po telefonickom rozhovore s Háchom a Sidorom, sa chcel Jozef Tiso vrátiť urýchlene na Slovensko. Bol však znovu predvolaný Joachimom von Ribbentropom na nemecké ministerstvo zahraničia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)
Obrázok blogu

Ribbentrop naňho niekoľko hodín naliehal, aby vyhlásil samostatnosť Slovenska. Dával mu k dispozícii ríšsky rozhlas, dokonca mu dal aj slovenský text vyhlásenia samostatnosti, ktorý mal Tiso už len prečítať. Až keď mu Tiso znova rozhodne povedal, že on ako súkromná osoba nemôže v nijakom prípade urobiť vyhlásenie, na ktoré je oprávnený jedine snem Slovenskej krajiny, Ribbentrop prestal naliehať a dal mu ultimátum. Keď Slovenský snem do 12. hodiny dňa 14. marca 1939 nevyhlási samostatnosť Slovenska, nezodpovedá za následky, ktoré z toho vyplynú: nemecké vojsko obsadí západné Slovensko až po Považie a ostatok si budú môcť rozdeliť Poľsko a Maďarsko.

Po odchode z ministerstva bol Jozef Tiso odvezený na letisko, avšak pre zlé meteorologické podmienky jeho lietadlo odštartovalo z Berlína až okolo 4. hodiny ráno. Do Bratislavy prišiel tesne pred 9. hodinou na ktorú Karol Sidor zvolal zasadanie ministerskej rady a užšieho predstavenstva HSĽS. Jozef Tiso zreferoval vedúcim orgánom snemu autonómnej vlády a HSĽS informácie zo svojho pobytu v Berlíne. Po jeho slovách (ako spomína Karol Sidor): „všetci jednomyseľne uznali za potrebné predložiť snemu len jeden návrh a to ten, aby celý snem manifestačne schválil odtrhnutie sa od Čechov a vyhlásil neodvislosť Slovenského štátu.“

10:00 – podpredseda snemu Dr. Mederly otvoril zasadanie snemu a vyhlásil ho za dôverné. Najprv dal slovo Sidorovi, ktorý stručne zhrnul pôsobenie svojej dvojdňovej vlády a povedal, že vzhľadom na zahraničnú situáciu nie je viac schopný vykonávať svoju funkciu a snemu podáva demisiu celej svojej vlády.
Po demisii prevzal vedenie zasadania predseda Slovenského snemu Dr. Martin Sokol., ktorý dal slovo poslancovi Tisovi. Ten snemu predložil referát zo svojej cesty v Berlíne (obsahujúci cez dvetisíc slov), na záver ktorého dodal: „Slávny Slovenský snem, skladám tu pred Snemom sucho zhrnutý materiál svojej berlínskej návštevy, ktorý ste tu vypočuli, a prosím vás, uvažujte, rozhodujte.“

11:45 – predseda snemu Dr. Martin Sokol prerušuje jeho zasadanie na 15 minút.

12:07 – snem bol znovuotvorený a jeho predseda vyhlásil: „Teraz máme rozhodnúť hlasovaním o tom, či snem Slovenskej krajiny je za samobytný Slovenský štát, alebo nie. Budeme hlasovať povstaním. Kto súhlasí s tým, aby bol vyhlásený samostatný Slovenský štát, nech vstane.“ Vstalo všetkých päťdesiatsedem prítomných poslancov, čím bol plne vyjadrený ich súhlas. Dr. Martin Sokol zazvonil a povedal: „Zisťujem, že Slovenský snem Slovenskej krajiny ako jediný kompetentný orgán politickej vôle suverénneho slovenského národa uzniesol sa, že je za samostatný Slovenský štát.“ Po skončení jeho reči prítomní poslanci začali spievať hymnu Hej, Slováci. Po nej predseda snemu opäť prerušil stretnutie na 15 minút.

12:57 – Dr. Martin Sokol otvoril už po druhý krát prerušené rokovanie slovami: "Otváram schôdzku a vyhlasujem ju za verejnú!“ Slovenský Snem následne jednohlasne prijal päť paragrafov týkajúcich sa Slovenského štátu a vymenovalo novú vládu v zložení:
Predseda ThDr. Jozef Tiso,
Minister vnútra: Karol Sidor.
Minister a zástupca predsedu vlády: Dr. Vojtech Tuka.
Minister zahraničia: Dr. Ferdinand Ďurčanský.
Minister národnej obrany: Podpl. Ferdinand Čatloš.
Minister školstva a národnej osvety: Jozef Sivák.
Minister hospodárstva: Gejza Medrický.
Minister financií: Dr. Mikuláš Pružinský.
Minister dopravy a verejných prác: Július Stano.
Minister pravosúdia: Dr. Gejza Fritz.

Po tomto ich predseda Dr. Martin Sokol vyzval: „Teraz vymenovaná vláda zloží prísahu do mojich rúk. Prosím pána tajomníka Snemu, aby prečítal formulu prísahy a pánov ministrov, aby podľa toho ako budú vyvolávaní, prikročili ku mne a zložili prísahu.“ Tajomník Snemu Foltín čítal: "Prisahám, že budem Slovenskému štátu verný, že budem ústavu štátu a jeho zákony splňovať a svoje povinnosti vykonávať svedomite a nestranne.“ Každý člen vlády prikročil k predsedovi Snemu, podal mu ruku a povedal: „Prisahám."

Minister zahraničia Dr. Ferdinand Ďurčanský ešte v ten istý deň 14. marca 1939 rozposlal na všetky vlády vtedy jestvujúcich štátov telegrafické oznámenie o vzniku samostatného Slovenského štátu. O niekoľko hodín nemecký konzul v Bratislave von Druffel oznámil slovenskej vláde, že Nemecká ríša uznáva samostatný Slovenský štát. Nasledujúcej noci uznali nový štát aj vlády Maďarska a Poľska. Poľsko hneď pretvorilo svoj generálny konzulát v Bratislave na vyslanectvo, čím sa stalo prvým štátom s riadnym diplomatickým zastúpením na Slovensku.

25. marca uznal Slovenský štát aj sekretariát Svätej Stolice a 11. apríla ho potvrdilo aj Talianske kráľovstvo. Za tri mesiace od vzniku Slovenského štátu ho uznalo pätnásť štátov. Postupne Slovenský štát uznalo vyše tridsať, z vtedy jestvujúcich asi päťdesiat štátov, medzi ktorými nechýbalo ani šesť vtedajších veľmocí (aj Zväz sovietskych socialistických republík). Jedinou veľmocou, ktorá Slovenský štát nikdy neuznala, boli Spojené štáty americké.

Ján Szentkereszty

Ján Szentkereszty

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Quid est veritas? - Čo je pravda? Som obyčajný človek v neobyčajnej životnej situácii. Dúfam, že obnovím svoju stálu čitateľskú klientelu. Zoznam autorových rubrík:  ÚvahyHistóriaÚvahy nad SPNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu