Karol Sidor zastával funkciu zástupcu slovenskej autonómnej vlády v Prahe a zároveň bol podpredsedom tejto vlády. Mal v úmysle zistiť či je vhodné, aby sa slovenský ministerský predseda ThDr. Jozef Tiso zúčastnil na zasadaní ústrednej vlády v Prahe, ktoré malo byť 9. marca a boli naň pozvaní aj slovenskí ministri.
V Prahe bola napätá situácia, keďže sa ministerský predseda Beran dozvedel o vyjednávaní so Seyss-Inquartom v Bratislave. Dnes sa už vie, že pravidelné informácie o dianí na Slovensku a postupe vedúcich osobností slovenského politického života zasielali do Prahy Dr. Alexander Hrnčár a minister Pavol Teplanský. Po zistení situácie Karol Sidor telefonoval Jozefovi Tisovi a presvedčil ho, aby ostal v Bratislave. V neprítomnosti Karola Sidora bolo 8. marca rozhodnuté, že Tisova vláda bude zosadená. O deň neskôr, počas oficiálneho zasadania ústrednej vlády boli jej predsedovi Beranovi podávané tajné informácie o prebiehajúcom prevrate. 9. marca popoludní vyhlásili českí generáli stanné právo v jednotlivých krajoch Slovenska a obsadili kľúčové pozície verejnej správy. Napriek parlamentárnej imunity zatkli okolo 260 osôb slovenského autonomistického hnutia a deportovali ich na Moravu.
Sidor, ani ďalší členovia ústrednej vlády, ktorí boli v Prahe nemali ani tušenie o tom, čo sa na Slovensku deje. Až po vykonanom prevrate prezident Hácha oznámil Karolovi Sidorovi, že ThDr. Jozefa Tisa zbavil úradu a rovnako všetkých členov slovenskej vlády s výnimkou ministra Teplanského a Jozefa Siváka. Toho zároveň poveril vedením úradu ministerského predsedu i všetkých ostatných rezortov. Jozef Sivák rovnako o ničom nevedel, lebo v tom čase sa nachádzal v Ríme na intronizácii nového pápeža Pia XII., ako reprezentant slovenskej vlády. Keď sa to na druhý deň dozvedel, odmietol prijať úlohu českého miestodržiteľa na Slovensku, odvolajúc sa na nezákonný postup tohto menovania.
V piatok 10. marca 1939 o 11. hodine prišiel do Tisovej kláštornej izby osobitný kuriér prezidenta Háchu, ktorým bol major spravodajskej služby Alois Frank. Odovzdal mu obálku s oboznámením, že bol spolu s Dr. Ďurčanským, Dr. Pružinským a Dr. Vančom pozbavený svojich funkcii. Dr. Ferdinandovi Ďurčanskému sa podarilo uniknúť do Viedne. Tiso odmietol ponuku neodvolaného ministra Teplanského, aby sa radšej utiahol do Bánoviec. V tom čase dochádzalo k tvrdým stretom medzi vojskom a Slovákmi. V Prešove na Hlavnej ulici začali vojaci strieľať do davu manifestujúcich 13-18 ročných študentov zo štátneho gymnázia, pričom dvanásti z nich boli zranení.
V piatok večer po návrate Karola Sidora z Prahy bolo zvolané na poradu predsedníctvo HSĽS. To jednoznačne rozhodlo, že predseda Slovenského snemu Martin Sokol predloží Háchovi na vymenovanie novú vládu Slovenskej krajiny. Po tomto stretnutí odišiel Jozef Tiso ako zvyčajne na sobotu a nedeľu na faru v Bánovciach nad Bebravou.
V sobotu 11. marca 1939 bola vymenovaná nová slovenská vláda na čele s Karolom Sidorom. Nemeckí tajní agenti a viedenský ríšsky funkcionári tlačili na ministerského predsedu Sidora, aby čím skôr vyhlásil samostatnosť Slovenska. Ten to odmietol, lebo to nebolo v programe Hlinkovej strany. Keď to nemeckí agenti hlásili do Berlína, Hitler na to zareagoval urgentným pozvaním Jozefa Tisa. Ten sa nachádzal v Bánovciach a neprijal dve rôzne posolstva, ktoré mu boli doručené v nedeľu večer. Až keď mu bolo po polnoci od nemeckého konzula von Druffela doručené úradné pozvanie k nemeckému ríšskemu kancelárovi Hitlerovi do Berlína, Tiso o 3. hodine ráno odcestoval do Bratislavy, aby o tom upovedomil slovenskú vládu, predsedníctvo snemu a HSĽS. Na zasadaní Tiso vyhlásil, že celá strana bude podporovať predsedu vlády Karola Sidora.
Predstavitelia týchto vrcholných politických orgánov vyjadrili súhlas s Tisovou cestou do Berlína a dali mu za úlohu zistiť, čo plánuje Hitler so Slovenskom, zreferovať to vláde a snemu Slovenskej krajiny, ktoré si zároveň vyhradzujú zaujať k veci meritórne stanovisko. Po pristáti v Berlíne odviezli Tisa na nemecké ministerstvo zahraničia, kde ho prijal Joachim von Ribbentrop. Tisovi oznámil, že Hitler v najbližších hodinách zlikviduje česko-slovenský štát, pričom Maďarsko sa chystá obsadiť Slovensko. Jedinou záchranou pre Slovensko je vyhlásenie samostatnosti, ktorú je Nemecko ochotné garantovať. Keď Tiso namietal, že Slovensko po stránke hospodárskej a organizačno-personálnej bude pripravené až o niekoľko rokov, Ribbentrop mu na to odpovedal: „V živote národov sú príležitosti, ktoré sa neopakujú. Toto je jedna z takých príležitosti pre váš národ. My vás nútiť nebudeme, ale potom sa prestaneme zaujímať o osud Slovenska. Česko však bude likvidované.“
Po tomto rozhovore bol Jozef Tiso spolu s Ferdinandom Ďurčanským uvedený k Hitlerovi. Po dlhom monológu sa Hitler obrátil na Joachima von Ribbentropa s otázkou, či má k tomu niečo dodať. Ten vytiahol telegram, ktorý mu práve doručili, že maďarské vojska postupujú smerom na slovenské hranice. Hitler žiadal od Tisa bleskurýchle rozhodnutie. Ak Slováci potvrdia, že chcú žiť v samostatnom štáte, on je ochotný ich v tom podporiť a zaručiť ich samostatnosť. Ak sa však nechcú odlúčiť od Prahy, ponechá ich osud vývinu udalostí, za ktoré už on nebude zodpovedný.
Po ukončení rozhovoru s Hitlerom, ktorému Jozef Tiso odpovedal, že o samostatnosti nemôže rozhodnúť on, ale kompetentné orgány, dal sa telefonicky spojiť so Sidorom. Po vypočutí výsledkov rokovania, sa Karol Sidor obrátil na predsedu ústrednej vlády Berana, aby u prezidenta Háchu bezodkladne vybavil zvolanie Slovenského snemu na 10. hodinu dňa
14. marca 1939.
(Pokračovanie článku bude zajtra.)
